18. 1. 2017:   17. 1. 2017 OTVORENIE VÝSTAVY V MÚZEU RUSÍNSKE KULTÚRY V PREŠOVE

Keď som dostal od riaditeľky Múzea, našej kamienskej rodáčky Olinky Glosíkovej pozvánku na otvorenie výstavy o druhej svetovej vojne, bol som veľmi zvedavý najmä na jej obsah. Celé podujatie sa oficiálne začínalo o 16.00, no záujemcovia prichádzali do Múzea so značným časovým predstihom. Milovníci histórie a etnokultúry vedia, že v priestoroch Múzea  je  vždy čo prezrieť a obdivovať. Nesporne je to veľká zásluha riaditeľky a jej tímu, ktorí zhromaždili a stále zhromažďujú veľmi cenné pamiatky najmä zo života Rusínov. Už vo vstupných priestoroch sú desiatky pôsobivých olejomalieb, zobrazujúcich náš karpatský kraj. Podobné obrazy vyvolávajú mnohé pocity a okrem iného aj nostalgiu za romantikou starých čias, ktorá sa v našich dušiach spája s umeleckým  stvárnením jednoty človeka a prírody. Každý z týchto obrazov vyvoláva v nás mnoho spomienok a asociácií.

V podobnom duchu možno uvažovať o ďalších exponátoch Múzea. Skutočne chytajú za srdce. Výstava zväčšených  fotografií z druhej svetovej vojny pôsobí takým istým asociačným dojmom. V prvom rade sa žiada poďakovať organizátorom výstavy za to, že ňou pripomínajú dejinné udalosti, počas ktorých zahynulo v doterajšej známej histórii  nášho sveta zatiaľ najviac ľudí. Sú o tom rôzne štatistiky a jedna z nich hovorí, že v druhej svetovej vojne bojovalo 60 krajín a zahynulo v nej okolo 65 miliónov najmä mladých ľudí! Z toho takmer polovica boli občania ZSSR. V kontexte týchto čísiel vyznieva veľmi nenávistne  pravidelné obviňovanie Rusov z agresivity. Nie je to nič nové. Kedysi počas studenej vojny známy ruský básnik Jevgenij Jevtušenko napísal báseň:

Хотят ли русские войны? – Či Rusi túžia po vojne?

Autor v nej vyjadruje pocity miliónov ľudí, ktorí si ešte  živo pamätali hrôzy vojnových rokov a pritom stále počúvali obvinenia z vojnovej agresivity na adresu svojej krajiny.   Ďalší básnik vojnových liet Konstantin Simonov hovorí o Nemcoch znásilňujúcich  ruské ženy pred ich deťmi. Táto báseň bola pekne a citlivo prednesená práve na otvorení výstavy študentom ruštiny FF Prešov. Do celkovej atmosféry otvorenia výstavy veľmi vhodne zapadli takisto melódie v interpretácii študentiek prešovskej  FF. Riaditeľka Múzea otvorila výstavu krátkym príhovorom, v ktorom predstavila celkové zameranie pracoviska, načrtla ďalšie plány a uviedla viacerých hostí. Zástupca veľvyslanectva RF ocenil najmä postoj našich občanov k pamiatke viac ako 60 tisíc sovietskych vojakov, ktorí padli na území Slovenska. Je to o to cennejšie, že mnohé pamätníky sovietskych vojakov sa ničia dokonca aj na bývalom území ZSSR. JUDr. J. Čarnogurský pripomenul dlhodobo pretrvávajúci antagonizmus medzi Východom a Západom a vyzval k nášmu väčšiemu slovanskému sebavedomiu. Sovietskych vojakov z obdobia druhej svetovej vojny predstavovali dvaja mládenci v dobových   uniformách, ktorí sú členmi skupiny, zhromažďujúcej dokumenty z obdobia vojny.  Vystúpili aj ďalší prítomní, ktorí prejavili živý záujme o históriu vojnových čias, pričom zaujímavá bola téma o účasti Rusínov v druhej svetovej vojne a v Československom armádnom zbore. Viacerí  vystupujúci poďakovali organizátorom výstavy za ich doterajšiu činnosť a téme výstavy boli venované aj nasledujúce neformálne stretnutia početných účastníkov otvorenia výstavy. Všetci sme sa zhodli na tom, že históriu druhej svetovej vojny treba neustále pripomínať ako pamiatku na milióny padlých a veľkú výstrahu pre dnešný svet.

Zásadné  údaje o druhej svetovej  vojne sú mimoriadne dôležité aj vzhľadom na súčasné dianie vo svete, keď jednou z ústredných tém je vojna – hybridná, informačná, studená,  čo psychologicky veľmi pripomína situáciu pred prvou svetovou vojnou, keď do povedomia miliónov ľudí sa vnášala etnická nenávisť. Je tu výrazná analógia s dneškom, keď napríklad v súčasných médiách je silne zastúpená nevraživosť a nenávisť.  Aj preto výstava o druhej svetovej vojne je mimoriadne aktuálna a mala by dnešným ľuďom pripomenúť, aby vyvinuli maximálne úsilie na záchranu nášho sveta. Veď v médiách pravidelne registrujeme úvahy o možnej tretej svetovej vojne a pár podobných myšlienok bolo vyslovených aj na stretnutí v Múzeu. Je všeobecne známe, že dejiny charakterizuje antická múdrosť:

História est magistra vitae – História je učiteľkou života

Aby sme históriu neopakovali, musíme ju poznať! Na výstave sú obrazy z jednotlivých udalostí druhej svetovej vojny, ktoré sú obsahovo veľmi bohaté a dá sa s nimi  efektívne pracovať. Napríklad je tam obraz z Teheránskej konferencie koncom r. 1943, kde vedľa seba sedia predstavitelia Veľkej trojky – Stalin, Rooswelt a Churchill. A práve na Teheránskej konferencii  britský premiér odovzdal sovietskemu vodcovi Zlatý meč britského kráľa za víťazstvo v Stalingradskej bitke. Emočne to boli  veľmi silné okamihy. Žiaľ mnohé zásadné údaje o vojne sa zabúdajú a dokonca sa pravidelne stretávame s tvrdeniami, že ZSSR bol rovnaký agresor ako Nemecko. Z toho vyplýva, že Churchill vyznamenával najvyšším britským  radom agresorov! Vlastne za všetkými vystavenými obrazmi nachádzame neobyčajné a neraz legendárne, dramatické a tragické  príbehy, ktoré nám pomáhajú približovať sa k pravde o minulosti, súčasnosti, k pravde o človeku a o tom, ako má žiť!

Jozef SIPKO, Prešov